Hodnotenie
Učím na jednej základnej škole celkom neškodný dejepis. Som si vedomá, že nepatrí k hlavným predmetom na škole, tak nemám v pláne deckám nejak znepríjemňovať život práve dejepisom. Hlavne nie pubertálnym výrastkom v ôsmom a deviatom ročníku, napriek tomu, že metodicky sa pokladá za najdôležitejšie učivo práve deviateho ročníka, keď sa preberá 20. storočie. Skúste hovoriť so 14 až 15 ročnými deťmi o holokauste... Pri ich dnešnom netolerantnom postoji mám obavu, čo z nich vyrastie... Ale o tom som nechcela. Dnes ma celý deň naháňa riaditeľ kivôli môjmu hodnoteniu práve ôsmakov a deviatakov. Prečo? Zaviedla som bodovací systém, žiaci dostávajú body a na konci klasifikačného obdobia sa body všetkým spočítajú a podľa percentuálnej klasifikačnej stupnice uzavriem známky. Tento spôsob sa mi videl spravodlivý, pretože všetci musia písať písomky, majú povinné referáty a jednu odpoveď, všetko správne obodované, aby sa nikomu neukrivdilo. Celkom dobre mi po polroku na to nabehli 4 triedy, decká to motivovalo a stávalo sa, že namali tendenciu sa uliať z písomky, pretože každý bod sa ráta. Aj celkové ohodnotenie by takto mohlo byť oveľa pozitívnejšie, pretože sa často stávalo, že podľa stupníc boli žiaci na rozhraní dvoch známok, od lepšej ich delilo niekedy len 0,25 bodu. Človek mieni, a v školstve rodič mení. Niektorým rodičom (podľa reakcií detí len veľmi malému množstvu) sa to nepozdávalo a sťažovali sa riaditeľovi, ktorý rozhodol, aby som deti známkovala. Teraz neviem, komu tým rodičia pomohli... Deckám veľmi nie, pretože sa niektorí zhoršili a prestalo ich to motivovať. Ak chceli mne poškodiť, ani to sa im celkom nepodarilo. Takže teraz som ich oznámkovala za ich protestu, pretože im sa systém páčil... Čo z toho, že rodičia znova raz zasiahli tam, kde ich yásahu nebolo treba?
Komentáre